Stručná história psích obojkov

K ovládaniu psa toho veľa netreba: základ je obojok. To je kľúč od psa. Je jasné, že taký predmet má dlhú históriu.

Pes a človek k sebe patria už vyše 30 tisíc rokov a už od začiatku pravdepodobne ľudia používali nejakú formu obmedzenia (kontroly) psa. Ale starovekí Egypťania sa rozhodli povýšiť obojky na módnu záležitosť – vyrábali kožené obojky s drahými kameňmi. Tieto boli už vyslovene na ohurovanie okolia. Podľa obojku každý vedel k akej triede náleží majiteľ. Väčšinu histórie nemali ženy spoločenské možnosti ako muži a tie bohatšie mali preto psov ako spoločníkov – začali sa šľachtiť psy nielen kvôli úžitku, ale aj kvôli vzhľadu.

Archeológiva zase vedia, že obojky s kovovými hrotmi mali už v starovekom Grécku. Psy boli pastieri a ochrancovia stád. A keďže vtedy sa to v Európe ešte hemžilo ich divými bratrancami vlkmi, psy mali kovovú ochranu na krku práve proti vlkom – aby im pri ruvačke neprehryzli hrdlo. Európski šľachtici neskôr používali psov s hrotmi na lov vlkov – jednoducho psa poslali dopredu ako návnadu, pričom vlk bol dosť v nevýhode.

V stredoveku už mali obojky v Európe známky (štítky, visačky), ktoré označovali majiteľa, ale označovali aj psov, ktorí majú nejakú chorobu (besnota vtedy ešte šarapatila vo veľkom). Najbohatší ľudia vešali psom na obojky malé zámky – bol to znak bohatstva a kľúč od zámku mal pochopiteľne iba jeho majiteľ (zabezpečenie proti krádeži).

V renesancii malapsa prakticky každá rodina (pripomeňme, že dnes v roku 2021 je na svete zhruba 4 miliardy psov). Bežnou sa stávali záznamy o psoch, ich registrácia a veterinárna kontrola. A rozšírilo sa povolanie likvidovať potulných neregistrovaných psov v mestách (vzniklo to zo stredovekého zamestnania zberača zdochlín).

Väčšinu histórie boli psy pracujúca trieda – chránili domovy a majetok, niekedy niečo ťahali a používali sa často vo vojnách alebo na stopovanie. Dve svetové vojny zmenili všetko. Na psov vojny, samozrejme, doľahli ťažko ako na ľudí – zúčastnili sa všetkých frontov a ťažkostí. Ale po Druhej svetovej vojne sa prvýkrát začali psy chovať aj ako domáci maznáci (aj u bežných ľudí, nielen u šľachtických paničkách), začali nosiť na obojkoch mená a ľudia im začali dávať rôzne žartovné / rodinné doplnky.

Obojky, ktoré boli predtým prispôsobené najmä na vojenský a ochranný výcvik, sa naraz zmenili, psy sa stávali členmi domácnosti, nielen veci vonku v búde. Začali sa budovať koterce a ploty (áno, ploty sú odjakživa, ale vždy boli deravé), psy sa postupne prestávali chovať na reťazi – aj keď na Slovensku sme prijali protireťazový zákon až nedávno, v 3. tisícročí.

Tags:,

Add a Comment